Materské centrum = zašiváreň mamičiek???

Áno, aj takéto názory už šuchocú našou dedinou. To, aby sme nezapreli, že sme svoji. A preto je na mieste vysvetlenie, čo vlastne s Pramienkom zamýšľame.

Upevneniť súdržnosť v rodine a medzi rodinami navzájom - toto je hlavná myšlienka, s ktorou Materské centrum vznikalo. Preto sa budeme snažiť organizovať aktivity, ktoré budú túto myšlienku nielen odrážať, ale aj napĺňať.

Otvorenosť - to je ďalší faktor, ktorý je potrebné zdôrazniť. Naše dvere sú otvorené nielen pre mamičky, ale aj pre školákov, tínedžerov, dôchodcov, nezamestnaných... Naše MC (rovnako ako ostatné, ktorých je na Slovensku hojný počet) pozýva do svojich priestorov všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, rasy, vierovyznania. Každý z nás má svoj svet, ale čosi máme spoločné. Niečo nás všetkých spája. To niečo je naše rodné hniezdo, naša dedina obklopená Chočskými vrchmi. Zrodili sme sa do náručia malebného Liptova a tento kúsok zeme zdieľame spoločne ako svoj domov. A preto by sme mali držať spolu, aby sa nám tu žilo dobre, veselo. Tak, aby sme sa navzájom neboleli. A k utuženiu vzťahov v dedine by sme chceli napômôcť aj aktivitami organizovanými v Pramienku a pod jeho záštitou.

MC Pramienok chce pokryť veľký deficit našej obce. Mamičky s najmenšími deťmi nemajú priestor, kam s nimi ísť. Okrem toho, keď zostane žena doma na materskej dovolenke, akoby bola odstrihnutá od vonkajšieho sveta. S malým bábom sa funguje dosť ťažko, celý svet sa zrazu točí okolo neho. Odrazu si všímame miesta, kam je ťažké dostať sa s kočíkom. V kostole sa na vás ľudia obzerajú hneď ako drobec zamrnčí. Získavate pocit, že ste okoliu na obtiaž. Tlačiť sa do preplneného autobusu, pretože sa treba dostať k lekárovi, je hotový horor. Tiež máte pocit, že sa všetky oči upierajú len na vás, lebo zaberáte priveľa miesta. A hovorí vám niečo syndróm vyhorenej duše? Tiež nie veľmi príjemá záležitosť. A ten pocit, keď sa človeku žiada niekam ísť kultúrne vyžiť, ale s dieťaťom nemá kto zostať... Aj povybavovať po úradoch zavše treba, nakúpiť, a pod. Mamy vám potvrdia aké majú vytrénované bicepsy - ani posilňovňu netreba, s bábom na jednej ruke vedia zvládnuť veľa vecí, ale nie vždy sa to dá. Aj preto chceme zorganizovať stráženie detí za odplatu.

Aby sme nevypadávali z diania v okolitom svete, aby sme nestratili schopnosť komunikovať a neobmedzili svoj slovník len na frázy typu pápa, bába, maco, tatá... chceme vytvoriť priestor na diskusie, besedy a prednášky zamerané na všedné i odborné témy z rôznych oblastí. Oslovili sme MUDr. Eriku Koreňovú - praktickú lekárku pre deti i dorast v našej obci, rovnako gynekológov Javorkovcov aj s pani doktorkou Javorkovou, ktorá pôsobí v oblasti alergológie, našich kňazov, ktorí súhlasili s vedením kresťanských biesiedok, máme kontakty na viacerých odborníkov a aj medzi nami sa nájdu šikovní a vzdelaní ľudia. Všetko, čo potrebujeme k úspechu je váš záujem.

Chceme vojsť do sveta tínedžerov, vymyslieť niečo aj pre nich. Nie každý je športový typ. Kde sa majú vyžiť dorastenci, ktorí majú k športovaniu ďaleko? A čo letné večery? Posedávajú v čakárňach autobusových zastávok. Nemajú kam ísť. Jedna alebo dve akcie počas prázdnin je veľmi málo. Prečo sa čudujeme, že nudu zaháňajú cigaretami alebo alkoholom? Prečo sa čudujeme, že zdobia verejné zariadenie sprejovými nápismi? Nudia sa. Staré tety sa vyjadrili: "Voľakedy sa muselo robiť na poli, pri sene. Staršie deti museli baviť mladšie. Všade pomáhali, museli. Ale dnes už nemusia. A potom majú v sebe nevybitú energiu a robia zle." V mladých ľuďoch je veľa krásneho, majú chuť do života, majú kopu nápadov, treba im dať šancu sa realizovať. Pramienok chce zabojovať aj za ich záujmy.

Raz bola v rádiu relácia o tom, ako sa niektorí ľudia narodia do bohatstva. My, Sliačania, sme boli v prvom rade zrodení do tradícií. Mladšia generácia si už nedokáže predstaviť dedinu v ktorej rástli naše staré mamy, starí otcovia. Oni žili úplne iný svet, než žijeme my. Boli úzko spätí so zemou, s prírodou. Všetko prežívali emotívnejšie, otvorenejšie. Viac sa zdieľali navzájom vo svojich zvykoch, obyčajoch, tradíciách. Obrovské bohatstvo v sebe ukrývajú najstarší obyvatelia našej obce. Joj, aké iskry im zasvietia v očiach keď spomínajú na svoju mladosť. Každému jednému. Ako ožívajú pri svojom rozprávaní. Chceme im ukázať, že stále máme o nich záujem, odohnať ich osamelosť. Domov dôchodcov a sociálnych služieb v Nižnom Sliači nie je miestom na dožitie, kde sa odkladajú starí ľudia. Kto nás naučí ako sa správne oblieka sliačanský kroj? Alebo kuchyňa starých materí... A tie grífy, ktoré používali pri výchove detí: "Pivovú fľašu naplnenú mliekom medzi cicky, aby bolo teplô, keď bude dieťa hladnô a tak som švábku okopávla..." :) Vedeli si dať veru rady s tvrdým životom. Od koho sa to všetko dozvieme ak nie od nich? Stále sú súčasťou našej dediny.

A čo naši muži? Zopár ich hrá futbal, zopár tenis, poniektorí ping pong. A zyšok slovenskú hádzanú - v krčme so štamprdlíkom alebo uvoľňujú svoje stresy na čapáku. Veď kam inam by išli? Ale je odreagovanie sa alkoholom skutočne jedinou možnosťou? Pramienok sa posnaží vytvoriť priestor aj pre vás. Medzi prvými akciami pre mužov bude zorganizovaný Deň otcov. Lebo my mamy si uvedomujeme, čo to znamená mať dobrého otca pre svoje deti. Uvedomujeme si, že z nízkeho rodičovského príspevku by sa nedalo vyžiť. Veľa otcov z našej obce musí opúšťať svoje rodiny a cestovať za prácou do cudziny aj na dlhé týždne. Dokázať sa postarať o primerané živobytie v dnešnej dobe nie je ľahkou záležitosťou. Zvládať stres v zamestnaní, tlak nedostatku práce, zasiahla nás hospodárska kríza. A popri tom všetkom dokázať byť vľúdny k často roztopašným deťom to je od každého chlapa herkulesovský výkon za ktorý si zaslúžia uznanie.

V obci máme podnikateľov, ktorí môžu mať smelo pocit, že si na nich spomenieme iba vtedy, keď treba vyžobroniť 2% z dane alebo sponzorský dar na nejakú akciu. Budeme sa snažiť nájsť spôsob, ako sa spoločne s vami zabaviť, ako podporiť vašu činnosť. Minimálne tým, že nebudeme hundrať, kritizovať, ohovárať... pekná predstava, však? ;)

Upevneniť súdržnosť v rodine a medzi rodinami navzájom sa posnažíme aj zorganizovaním tanečnej školy pre dospelých (Sliačanské Let´s dance) ;) Starší školáci by sa chceli naučiť brejku. Zorganizujeme deň rodiny. Možno súťaž o najšikovnejšiu ulicu. Pokúsime sa vytvoriť dedinu bez barier, dedinu v plnom kvete, posnažíme sa zostaviť pútavé prednášky, pre dôchodcov napríklad o tom, ako správne padať. Pre mamičky o správnej výžive dieťaťa, pretože každý druhý škôlkár ohŕňa nosom nad mäsom či zeleninou. Nápadov je veľa. A dobrá vôľa všetko zdolá. Potrebujeme len jedno, a to je váš záujem. Neponáhľajme sa kritizovať. Podporte nás, ozvite sa s vlastnými návrhmi ako zobudiť našu spiacu dedinu a spolu si dokážeme poradiť. :)

Pán kaplán v príhovore pri slávnostnom otváraní Materského centra povedal jednu veľkú pravdu - Ruka, ktorá hýbe kolískou je rukou, ktorá hýbe svetom. Myslime na to, mamičky ;)